SYNOPSA FILMU
Rodina Krnáčovcov sa po druhej svetovej vojne presťahovala zo stredného Slovenska na Podkarpatskú Rus. Po spornom pričlenení tohto územia k ZSSR sa ocitli v pasci, z ktorej nemohli uniknúť. V rámci Chruščovovho dekrétu boli násilne presídlení do dediny Balgarka v kazašskej stepi, kde prežili vyše štyridsať rokov. Po rozpade Sovietskeho Zväzu sa rozhodli vrátiť späť do Európy. Na Slovensko, ktoré poznali len z rozprávania svojich rodičov, sa ako prvé vybrali sestry Táňa a Anna s manželom Dimitrijom a deťmi.
Na jeseň v roku 2000 opustí rodina Dimitrija Kiossyiu dom v kazašskej
stepi a zamieri do krajiny svojich predkov na Slovensko. Po príchode
do hlavného mesta sa snažia nájsť si prácu a ubytovanie, ale veľmi
sa im nedarí. Prejdú celú krajinu od východu na západ, ale všade
vidia iba zničené dediny, zavreté fabriky a vysokú nezamestnanosť.
Na chvíľu majú pocit akoby ani neboli v Európe. Po dlhom hľadaní
sa usadia v malej dedine na vidieku. Rodičia sa zamestnajú na miestnom
družstve a deti nastúpia do škôl. Nový začiatok však prinesie viac
sklamania ako radosti. Dovtedy pevné vzťahy vo vnútri rodiny sa
začínajú narúšať.
Najmä starší členovia rodiny majú pocit vykorenenia a čoraz častejšie
spomínajú na život v Kazachstane. Jedného dňa sa hlava rodiny Dimitrij
rozhodne vrátiť späť...
CITÁTY Z FILMU
DIMITRIJ:
„Keď som sa predtým ľudí pýtal ako je na Slovensku, tak všetci hovorili, tam je pekne, všade čisto a všetci chodia v bielom, nevidíš tam opitého ani muchy tam nelietajú. Hovoril som si, ej, tam by sa dobre žilo. Ale keď som sem prišiel, videl som, že muchy sú tu tiež a opití sú všetci.“
„Robím na družstve už tri roky a nedostal som ani jedny montérky – to čo je za Európa...?“
„Ja robím ako otrok, od rána do noci, žiadny Slovák tak nerobí ako ja, ale aj tak si ma nevážia. Ak to pôjde takto ďalej, tak sa vrátim do Kazachstanu.“
„Ak odídem od rodiny a vrátim sa späť, od hanby sa obesím.“
„Čo si myslím o Slovákoch? Klamári sú to, strašne klamú.“
„Úradníci doma hovorili, že načo som urobil toľko detí, keď ich nemám z čoho živiť. Ale ja som ich urobil v Sajuze, mal som robotu na kamióne, všetko bolo...“
„Chcel by som ešte slušný dom a auto, aby som žil ako normálny človek.“
„Kašlať na Európu, kašlať na počítače...“
-„Občas ti Boh pomôže, občas ťa trochu pribrzdí, chápeš“?
STANO KRNÁČ:
„Posledné želanie mojej manželky bolo, aby sme sa všetci vrátili na Slovensko.“
„Som rád , že moji vnuci sa dobre učia, lepšie ako tí, čo sa tu narodili. Kvôli nim sme sem prišli. Pre nich bolo spravené všetko.“
ANNA:
„Mne chýba hlavne moja mama, veľmi sem chcela ísť.“
„Ja už na Kazachstan nemyslím, ale Dimitrij stále.“
„Dimitrij bol celý život na ceste. Jazdil na kamióne, to bol jeho
život.
Teraz vymenil traktor za kamión a jazdí s ním dookola na družstve
ako zver v klietke.“
SERGEJ:
„Chcel som si kúpiť pušku, ale keď sme prišli sem do tej Európy, tak som radšej kúpil práčku. Automatickú.“
„Človek, ktorý nebol v cudzom štáte, nepochopí čo je to za život.“
„Robíme len na Cigánov.“
„Pre tieto problémy človek nevníma krásy Slovenska.“
